Máte návštevu zo zahraničia? Čo zo slovenskej kuchyne im určite nedávajte

Väčšina turistov si potrpí pri cestovaní na lokálnu kuchyňu. Talianska, grécka či španielska sa teší vo svete všeobecnej obľube, ale existujú aj krajiny, ktorých gastronómia je jemne špecifická. Takouto krajinou je určite aj Slovensko.

Máte návštevu zo zahraničia? Čo zo slovenskej kuchyne im určite nedávajte
(zdroj: unsplash.com)

Dumplings with sheep cheese

Ako každá iná krajina, tak aj Slovensko má svoje tradičné jedlá a potraviny. Slovenská kuchyňa je historicky známa najmä bravčovým mäsom, jahňacinou, múkou, zemiakmi, kapustou a mliečnymi výrobkami. Tradičné slovenské jedlá a slovenské potraviny chýbajú najmä tým, ktorí žijú v zahraničí. Slováci zbožňujú bryndzové halušky, zabíjačkové špeciality či lekvárové buchty. Nie je to však pre každého, obzvlášť nie pre tých, ktorí majú citlivejší žalúdok a podobné kombinácie nikdy nejedli. Ktoré slovenské jedlá patria k tým rizikovejším, a preto by ste ich nemali ponúkať naozaj každej návšteve?

„Čipsy Slovákov“ chutia len Slovákom

Oškvarky sú pokladom našej kuchyne. V minulosti sa pokladali za jednu z najlepších delikates, ktorú milovali i králi. Oškvarky výborne chutia samostatne, ale dajú sa z nich pripraviť i rôzne zaujímavé jedlá, ako napríklad oškvarkové pagáče, oškvarková nátierka či omáčka k mäsu. Svet má však na túto lahôdku iný názor – v prieskume turisticky neobľúbených pokrmov na Slovensku sú na štvrtom mieste. Ešte horšie sú na tom zázrivské korbáčiky alebo nite, z ktorých sa korbáčiky splietajú. Tento slovenský výrobok, ktorý chráni aj ochranná známka potravín EÚ, sa vyrába tradičným spôsobom, a to parením vykysnutého a čiastočne prezretého hrudkového syra v horúcej vode, jeho vyťahovaním ručne. Ani to však zahraniční turisti u nás veľmi neocenili.

Salámu radšej kúpte obyčajnú

Syry nájdete takmer v každej európskej kuchyni. U nás tiež, ako sme spomínali aj v odseku vyššie. Napríklad taký tekovský salámový syr, ktorý má dve verzie (údenú a neúdenú) a nápadne sa podobá na salámu, je vyrobený z pasterizovaného plnotučného kravského mlieka pochádzajúci z regiónu Tekov. Vo svete si ale veľa rešpektu nevyslúžil a umiestnil sa v rámci neobľúbenosti u inokrajcov na druhom mieste. Zato u nás sa teší veľkej obľube, je výborný ako predjedlo alebo lahôdka ku poháru vína. Úplne najhoršie je na tom údajne liptovská saláma, čo je v podstate špeciálny druh salámy s unikátnou receptúrou zo 70. rokov minulého storočia. Saláma sa vyrába z hovädzieho a bravčového mäsa, dochutená je korením, muškátovým orieškom, muškátovým muštom, zázvorom a cesnakom. Keď sa zmes naplní do črievok, saláma sa pred konzumáciou zavesí na sušenie a zaúdi. Pre svoju výraznú chuť si liptovská saláma získala medzi slovenskými spotrebiteľmi veľkú obľubu – v zahraničí však patrí medzi najmenej obľúbené slovenské potraviny. Samozrejme, hovorí sa, koľko ľudí, toľko chutí a určite nájdete aj zahraničných turistov, ktorým niečo z vyššie spomínaných slovenských produktov bude chutiť. Rebríčky popularity predsa vždy stanovuje iba vybraná vzorka ľudí a možno váš príbuzný z Ameriky bude za taký zázrivský korbáčik ešte vďačný!